zubiská strachu

27.08.2017 07:46


 

Zakýve sa nám zem pod nohami

strach na dušu nám siahne

driape

obavy  ... práve ukážu nám svoje zuby

krúžia … privolajú aj tie dávne … pradávne

 

chuť máme toho desu sa striasť

hľadáme kam to všetko dáme

na koho zvalíme … vinu hodíme

či na seba

či na druha

či priateľa

deti

rodinu

ľudí

anjela

i samotného Boha

 

pak vidíme ... ak krôčik odstúpime

voľba na tebe je človek

snažiť sa budeš i naďalej?

prídeš k tomu … predsa len môžeš ty sám

čo to uvidieť, spoznať, odhaliť

pochopiť … porobiť

a či stále máš ešte chuť veľkú

nechať sa strachom ovládať a pod jeho vládou konať

triasť sa a hádzať dookola i na seba

vinu … obeť … obeť … vinu

 

tu končím slovami básne

a napíšem priatelia milí

áno  ... sme ľudia a občas sa pýtam  ... koľko toho strachu a desu tu na zemi žijeme

koľko toho ešte znesieme

 

koľko toho duša naša vydrží

či naše srdce zamrazí?

 

a stále utekať budeme … ale kam?

 

Či vedomými viacej sa stávame

a poznáme

kudy kam

 

PS: nestačia vysvetlenia ... takto to máme, zažiť máme ... že, si to zaslúžime, máme prijať

to málo je pre človeka tak ...

keď zmysel toho všetkého chce poznať

bordel okolo seba nehádzať … ale premieňať

tvoriť

myslíte, že na to máme?

 

Pak potom nehľadajme vinníka či obeť

otvorené dvere majme

čujme, viďme, žime, cíťme

proste buďme

tam kde práve sme

 

odvahu k tomu majme

 

zdravím vás ľudia, človek, priatelia


 

aaaa napísať som chcela ni cez báseň inak :-) ... ale takto mi to čo žijem prichádza

tak dobre, v tejto forme vám to píšem a rozprávam ďalej :-)

 

 

 

—————

Späť