BásňoSlová

... napíšem sem ... čo prichádza mi
tak čuj
 
12.5.2019
 
 

Mama

 

má ma … mňa

 

v deň mám … mamín, matiek

 

cítim, že spojila by som to i s otcom

 

… deň rodičov …

 

však jeden bez druhého … príchod a zrodenie na Zem

 

zdravé, normálne tak ako doteraz ešte poznáme

 

nech pamätáme.

 

 
 
5.5.2019
 

Nikto ti nepovie čo máš žiť a ako žiješ

… či naplno robíš čo máš
… či sa len flákaš a túlaš, hlavu si búchaš


driemeš a spíš
a veru dobre o tom tušíš,
že silami svojimi mrháš
nedávaš úplne všetko čo máš.

Na dušu tiene ti z toho siahajú
nepokoj, lenivosť
pokoj ti nedajú ...

ty však vieš, že nedávaš tak
ako môžeš, smieš a máš

vieš o tom a tušíš

bozkom prebratia sám seba … zobudíš!

 

 

 
7.3.2019
 

V chaose svetlo zažiari a tvorivo do poriadku dá

 

a vystavia

 

tvoj svet … zem … kde teraz žiješ.

 

 

Vážiš si ju … vnímaš ju akú živú?

 

Staráš sa o ňu, chrániš ju, ctíš?

 

 

Zem ako tvoj terajší domov ...

 

a čo tvoje telo?

 

Nie je vari tiež tvojím domovom, vesmírom malým … teraz?

 

 

A ako sa oň staráš …

 

chrániš ho, vnímaš, ctíš?

 

 

Vesmír ďaleký … a predsa blízky

 

čo okolo i v sebe máš.

 

 

 

 

 
 
3.3.2019
 

Sviečka života horí … zemského bytia

 

kráti sa …

 

a ja v sebe pýtam sa, žijem a činím to …

 

prečo zrodila som sa?

 

 

Z hĺbky svojho bytia, prajem si odpustiť.

 

Netúžim srdce svoje jedom, čo bolí … ďalej sýtiť.

 

 

Ľudský zrak súvislosti všetky nevidí.

 

Tak ako pochopiť?

 

Chopiť … uchopiť …

 

 

Je to tajomstvo v odpustení?

 

Čine aktívnom, takom, až moja myseľ nechápe ako?

 

 

Obeťou prestať byť … neviniť.

 

Skutky zbojníka však nebrať na seba, nezľahčiť.

 

 

Vie moja duša, kedy tak stane sa?

 

Och bože … pomôž mi činiť tak,

 

nech už na zemi i v nebi

 

skončí sa hra na obeť a zbojníka.

 

 

 

 

 
 
17.2.2019
 
Jak zahojiť rany čo bolia.
Jak pofúkať, zliečiť tie boľavé polia?
 
Koľko bolesti, utrpenia a strát 
... prežije človek tvoja duša?
 
Stále sa po význame pýtam ...
 
vidím to teraz tak 
... nie sme stroje ...
 
V poriadku je, keď cez bolesť prechádzame?
V poriadku je, keď sa namáhame,
 
... nie sme stroje ... nie bytosť  bez Ducha.
 
Zhojiť nás môže však len, KTORÝ  Životom JE sám.
 
 
 
 
 
 
15.2.2019
 

Ja som ja a Ty si ty

 

obaja sme v Slove ukrytí

 

 

žijeme v ňom.

 

 

Vieme  a či nevieme?

 

… o tom … o kom ...

 

 

Žitiami zemskými ... vedomie budíme k nemu

 

 ... životom nebeským … som.

 

 

 
 
17.1.2019
 

Duša dychtivo cíti, pomôcť chce,

 

ruku napriahnem s túžbou pomôcť.

 

 

Potom však na chvíľu v sebe zastanem

 

a pýtam sa … je to naozaj pomoc?

 

 

V Slove ukrýva sa … Moc.

 

 

Idem činiť dobre? … či v hĺbke kdesi ukrytej

 

skôr nie dobro pre druhého učiním.

 

 

Zobuďme sa a pýtajme, je to Dobro, ktoré učiniť

 

chystáme sa ...

 

je to dobro, čo činíme?

 

 

 

 
11.1.2019
 

Neistoty tie bludné toky,

 

čo rozkolíšu tvoje kroky.

 


Neistoty hlboko skryté, vryté,

 

nabádajú ťa ... nevzdať sa.

 

 

Tak ako v detstve, najprv ležíš, lozíš, postavíš sa

 

… vzpriamiš sa!

 

 

Neistoty tie rozkolísané kroky,

 

keď váhaš, bojíš sa …

 

no ideš … a ideš … snažíš sa, žiješ.