BásňoSlová

... napíšem sem ... čo prichádza mi
tak čuj ...
 
6.10.2019
 

Ja cítila som teplo ...


uzrela som duší svetlo,


nádheru a krásu


hlbokú pokoru a vďaku.

 

 

Moja Duša napila sa, najedla sa, nasýtila


tak plná …. tak plná … až slová vďaky


na perách usadia sa … v úsmev jemný premenia sa.

 

Tak krásne, hlboké, jemné ...


svieti svetlo duší


až dych sa tají.

 

 

 
 
22.9.2019
 
 

Chuť koláča, čaju ba i čokolády

 

 

rozplýva sa na jazyku, telo hladí.

 

 

Slová, spev, hra na gitare

 

prítomnosť človeka …

 

duša spieva, raduje sa.

 

 

Vníma, že nad tým je viac.

 

 

Hreje to tak hreje … slovami vyjadriť sa nedá …

 

spojenie, ladenie, hĺbka a prítomnosť vďaky

 

… na jazyku sa stratí.

 

 

Duša nasýtená, raduje sa, žije,

 

objíma a spieva.

 

Ďakujem.

 
 
15.9.2019
 
 

Smútok cítim, slzy v očiach, bolesť v duši

 

 

strácam snáď Cestu?

 

 

Málo tvorím, čo svetu dávam?

 

 

Rada tancujem, pozerám, či to len sama pre seba?

 

 

Veľa výziev ako spolutvoriť ...

 

okolo mňa ďalší tancujú, rada sa učím nové kroky

 

ako ťažké je však spolutančiť,

 

vnímať priestor vôkol seba

 

s druhými sa spojiť.

 

 

Sústredenie na seba, ako zladiť krok

 

a pritom nezabudnúť na Celok.

 

 

Smútok mimo tanca cítim,

 

toto stačí???

 

 

Iné čo tvorila som z rúna, kamsi zmizlo v tento čas,

 

nemám chuť i inšpiráciu … opakovať netúžim ...

 

 

Slová, menej chodia, teraz píšem ...

 

možno nie veselé a radostné, ale to čo sama žijem.

 

  
 
29.7.2019
 

… keď teplom svojho srdca

 

 

 

objímeš a pohladíš

 

svet okolo seba

 

 

úsmev na tvári

 

vyčaríš, možno i slzu

 

dojatia v kútiku oka

 

spôsobíš

 

 

 

… keď v rovnakej chvíli

 

dvaja môžu žiť ten okamih

 

 

 

nádherou i nehou žiari celý svet ...

 

 
 
 
19.7.2019
 
 

Bez teba Pane, dar a dych života

 

… nič nemá význam.

 

 

Povrchne žiť

 

bez pýtania sa, hľadania

 

… no najmä však naplnenia a žitia

 

 

čo prakticky tu mám konať?

 

 

 

Nič nemá význam ...

 

všetko je len dym a clona

 

čo rozplynú sa

 

 

ak nenájdem to a nenaplním

 

 

prečo som tu … v danej chvíli.

 
 

 

 

 

 
 
1.7.2019
 
 

Technika jak dokonale sa javí

 

 

obČas zlyháva

 

 

jediná dokonalosť na tomto svete … i tam

 

 

je ten, ktorý volá sa

 

 

… Život sám.

 

 

 

 

 
12.5.2019
 
 

Mama

 

má ma … mňa

 

v deň mám … mamín, matiek

 

cítim, že spojila by som to i s otcom

 

… deň rodičov …

 

však jeden bez druhého … príchod a zrodenie na Zem

 

zdravé, normálne tak ako doteraz ešte poznáme

 

nech pamätáme.

 

 
 
5.5.2019
 

Nikto ti nepovie čo máš žiť a ako žiješ

… či naplno robíš čo máš
… či sa len flákaš a túlaš, hlavu si búchaš


driemeš a spíš
a veru dobre o tom tušíš,
že silami svojimi mrháš
nedávaš úplne všetko čo máš.

Na dušu tiene ti z toho siahajú
nepokoj, lenivosť
pokoj ti nedajú ...

ty však vieš, že nedávaš tak
ako môžeš, smieš a máš

vieš o tom a tušíš

bozkom prebratia sám seba … zobudíš!

 

 

 
7.3.2019
 

V chaose svetlo zažiari a tvorivo do poriadku dá

 

a vystavia

 

tvoj svet … zem … kde teraz žiješ.

 

 

Vážiš si ju … vnímaš ju akú živú?

 

Staráš sa o ňu, chrániš ju, ctíš?

 

 

Zem ako tvoj terajší domov ...

 

a čo tvoje telo?

 

Nie je vari tiež tvojím domovom, vesmírom malým … teraz?

 

 

A ako sa oň staráš …

 

chrániš ho, vnímaš, ctíš?

 

 

Vesmír ďaleký … a predsa blízky

 

čo okolo i v sebe máš.

 

 

 

 

 
 
3.3.2019
 

Sviečka života horí … zemského bytia

 

kráti sa …

 

a ja v sebe pýtam sa, žijem a činím to …

 

prečo zrodila som sa?

 

 

Z hĺbky svojho bytia, prajem si odpustiť.

 

Netúžim srdce svoje jedom, čo bolí … ďalej sýtiť.

 

 

Ľudský zrak súvislosti všetky nevidí.

 

Tak ako pochopiť?

 

Chopiť … uchopiť …

 

 

Je to tajomstvo v odpustení?

 

Čine aktívnom, takom, až moja myseľ nechápe ako?

 

 

Obeťou prestať byť … neviniť.

 

Skutky zbojníka však nebrať na seba, nezľahčiť.

 

 

Vie moja duša, kedy tak stane sa?

 

Och bože … pomôž mi činiť tak,

 

nech už na zemi i v nebi

 

skončí sa hra na obeť a zbojníka.

 

 

 

 

 
 
17.2.2019
 
Jak zahojiť rany čo bolia.
Jak pofúkať, zliečiť tie boľavé polia?
 
Koľko bolesti, utrpenia a strát 
... prežije človek tvoja duša?
 
Stále sa po význame pýtam ...
 
vidím to teraz tak 
... nie sme stroje ...
 
V poriadku je, keď cez bolesť prechádzame?
V poriadku je, keď sa namáhame,
 
... nie sme stroje ... nie bytosť  bez Ducha.
 
Zhojiť nás môže však len, KTORÝ  Životom JE sám.
 
 
 
 
 
 
15.2.2019
 

Ja som ja a Ty si ty

 

obaja sme v Slove ukrytí

 

 

žijeme v ňom.

 

 

Vieme  a či nevieme?

 

… o tom … o kom ...

 

 

Žitiami zemskými ... vedomie budíme k nemu

 

 ... životom nebeským … som.

 

 

 
 
17.1.2019
 

Duša dychtivo cíti, pomôcť chce,

 

ruku napriahnem s túžbou pomôcť.

 

 

Potom však na chvíľu v sebe zastanem

 

a pýtam sa … je to naozaj pomoc?

 

 

V Slove ukrýva sa … Moc.

 

 

Idem činiť dobre? … či v hĺbke kdesi ukrytej

 

skôr nie dobro pre druhého učiním.

 

 

Zobuďme sa a pýtajme, je to Dobro, ktoré učiniť

 

chystáme sa ...

 

je to dobro, čo činíme?

 

 

 

 
11.1.2019
 

Neistoty tie bludné toky,

 

čo rozkolíšu tvoje kroky.

 


Neistoty hlboko skryté, vryté,

 

nabádajú ťa ... nevzdať sa.

 

 

Tak ako v detstve, najprv ležíš, lozíš, postavíš sa

 

… vzpriamiš sa!

 

 

Neistoty tie rozkolísané kroky,

 

keď váhaš, bojíš sa …

 

no ideš … a ideš … snažíš sa, žiješ.